Vysoké Tatry mali dvakrát nakročené k zimným olympijským hrám. Olympiáda v Poprade sa riešila celkom vážne: mesto podalo kandidatúru najprv na hry v roku 2002 a potom znova na rok 2006. Ani raz sa nedostalo medzi finalistov. Po druhom pokuse však zostala podrobná hodnotiaca správa Medzinárodného olympijského výboru (MOV) — a v nej aj pasáž o Letisku Poprad-Tatry (TAT), ktorá dnes znie takmer prorocky.
Dve kandidatúry, dva neúspechy
Prvý pokus smeroval na hry v roku 2002. Poprad-Tatry sa dostal medzi prihlásené mestá, ale nie medzi štvoricu finalistov. Tú tvorili Salt Lake City, švajčiarsky Sion, švédsky Östersund a kanadský Quebec. Hry napokon získalo Salt Lake City.
Druhý pokus bol prepracovanejší. K uzávierke 1. februára 1998 podalo prihlášku na hry 2006 šesť miest: Turín, Sion, Helsinki, Klagenfurt, poľské Zakopané a Poprad-Tatry. Všetkých šesť sa stalo kandidátskymi mestami a hodnotiaca komisia MOV ich v októbri a novembri 1998 osobne navštívila.
Rozhodovalo sa 19. júna 1999 v Soule. Osobitný výberový orgán najskôr zúžil šesticu na dvoch finalistov — Turín a Sion. Poprad-Tatry sa do záverečného hlasovania nedostal. Turín potom zvíťazil pomerom 53:36.
Čo chcel región hostiť
Koncept stál na dvoch zoskupeniach dejísk vzdialených zhruba hodinu jazdy. Práve kompaktnosť bola podľa MOV silnou stránkou návrhu.
- Poprad — ceremoniály, olympijská dedina, hokej mužov, krasokorčuľovanie, šortrek, rýchlokorčuľovanie
- Kežmarok — hokej žien
- Štrbské Pleso — skoky na lyžiach, beh na lyžiach, severská kombinácia
- Štrba — biatlon
- Svit — boby, sane a skeleton
- Lopušná dolina — snowboarding
- Liptovský Mikuláš — hokej mužov, curling
- Jasná a Chopok — alpské lyžovanie
- Závažná Poruba — akrobatické lyžovanie
Komisia ocenila, že alpské disciplíny by boli sústredené v Jasnej, ktorá už vtedy hostila Svetový pohár. Podporu mala kandidatúra aj medzi ľuďmi: referendum v obciach regiónu a celoslovenské prieskumy z rokov 1997 a 1998 ukázali výraznú väčšinu za.
Prečo olympiáda v Poprade neprešla
Výhrad bolo niekoľko a väčšina z nich sa týkala peňazí a stavieb. Komisia upozornila, že slovenský olympijský výbor nenašiel partnera ochotného zaplatiť výstavbu olympijskej dediny. Rozpočet na jej prevádzku označila za podhodnotený a na dodatočné ubytovanie sa rozpočet nenašiel vôbec. Ubytovacie kapacity v samotnom Poprade podľa nej potrebovali ďalší rozvoj.
Ďalšie pripomienky smerovali k jednotlivým dejiskám. Pri biatlonovom areáli v Štrbe komisia riešila blízkosť frekventovanej cesty a jej vplyv na výkony pretekárov. Pri bobovej, saňovej a skeletonovej dráhe vo Svite zasa rozsiahle odlesňovanie, ktoré by si stavba vyžiadala. A náklady na celú infraštruktúru považovala za vážnu záťaž pre verejný aj súkromný sektor na Slovensku.
A potom tam bola jedna veta o doprave. Cestnú a železničnú koncepciu komisia označila za dostatočnú. O letisku napísala, že dokáže prijímať len stredne veľké prúdové lietadlá a nemá pravidelné linky.
Ako je to na letisku dnes
Práve tá druhá časť výhrady je dnes najzaujímavejšia. V roku 1998 letisko pod Tatrami neodbavovalo ani jednu pravidelnú linku — fungovalo prakticky len na charteroch, všeobecnom letectve a sezónnej prevádzke. Z pohľadu olympijskej logistiky to bol problém: tisíce ľudí by sa do regiónu museli dostať inokade.
| Parameter | Správa MOV, 1998 | Stav v roku 2026 |
|---|---|---|
| Pravidelné linky | žiadne | Londýn-Luton celoročne, Gdansk sezónne, Praha od 25. októbra 2026 |
| Veľkosť lietadiel | len stredne veľké prúdové stroje | pravidelnú aj charterovú dopravu stále zabezpečujú úzkotrupé stroje |
| Nadmorská výška | 718 m n. m. | 718 m n. m. — stále najvyššie položené medzinárodné letisko v strednej Európe pre dopravné lietadlá |
Inými slovami: z dvoch vecí, ktoré komisia letisku vytkla, sa za takmer tri desaťročia vyriešila presne jedna. Pravidelné linky dnes z Popradu existujú a ich počet rastie — aktuálny prehľad nájdete v sekcii o destináciách a letoch. Trieda lietadiel, ktoré sem bežne lietajú, sa zásadne nezmenila. Úzkotrupý Airbus A321neo je dnes to, čo komisia v roku 1998 nazvala stredne veľkým prúdovým lietadlom.
To nie je kritika. Je to opis trhu: letisko s niekoľkými desiatkami tisíc cestujúcich ročne nepotrebuje širokotrupé stroje a dráha dlhá 2 600 metrov je na túto triedu dimenzovaná presne. Olympijské hry sú však iná kategória nárokov — a MOV to v roku 1998 povedal nahlas.
Čo z kandidatúr zostalo
Hmatateľné dedičstvo je skromné. Olympijská dedina ani bobová dráha nevznikli. Časť plánovaných športovísk v Jasnej a na Štrbskom Plese sa však rozvíjala ďalej a región zostal na leteckej mape zimného turizmu. Chopok sa neskôr objavil aj v poľskej kandidatúre Krakova na hry v roku 2022, ktorá bola nakoniec stiahnutá.
Po roku 1999 Poprad o olympiádu znova nepožiadal. Širší príbeh letiska — od poľnej dráhy cez medzinárodnú prevádzku až po dnešok — sme spísali v prehľade histórie letiska.
Prečo na tom záleží
Olympijské kandidatúry sa zvyknú spomínať ako premárnená šanca. Pre letisko pod Tatrami sú však niečím užitočnejším — nezávislým auditom. Hodnotiaca komisia MOV si v roku 1998 prešla dopravu v regióne a napísala, čo chýba. Dnes vieme presne zmerať, čo sa odvtedy podarilo: pravidelné linky pribudli, kapacita letiska v zmysle veľkosti lietadiel sa nezmenila. Ak vás zaujíma, ako toto letisko funguje dnes, začnite stránkou o letisku.
Zdroj: Report of the IOC Evaluation Commission for the XX Olympic Winter Games in 2006, Medzinárodný olympijský výbor, 1999.