Hlavná dráha letiska Poprad-Tatry (TAT) s označením 09/27 má betónový povrch a dĺžku 2 600 metrov. Doplňujú ju dve trávnaté dráhy po 760 metroch pre malé lietadlá. Na letisko, ktoré v roku 2025 odbavilo 111 658 cestujúcich, je to nezvyčajne veľkorysý rozmer.
Dráha letiska Poprad je takmer taká dlhá ako v Brne
Porovnanie so susedmi ukazuje, o čo ide. Brno-Tuřany leží 235 metrov nad morom a jeho hlavná dráha meria 2 650 metrov — teda len o 50 metrov viac než v Poprade. Pritom moravské letisko odbavuje niekoľkonásobne viac cestujúcich. Košice s 3 100 metrami majú dráhu ešte dlhšiu, no aj oni ležia v nížine, 230 metrov nad morom.
Opačný prípad je rakúsky Innsbruck. Leží 581 metrov nad morom, teda len o 137 metrov nižšie než Poprad, v roku 2025 odbavil 882 876 cestujúcich — a vystačí si s dráhou dlhou 2 000 metrov. O 600 metrov kratšou než Poprad.
| Letisko | Nadmorská výška | Hlavná dráha | Cestujúci 2025 |
|---|---|---|---|
| Poprad-Tatry | 718 m | 2 600 m | 111 658 |
| Innsbruck | 581 m | 2 000 m | 882 876 |
| Brno-Tuřany | 235 m | 2 650 m | — |
| Košice | 230 m | 3 100 m | 827 798 |
Rozhoduje hustota vzduchu, nie výška na mape
Lietadlo sa pri vzlete neriadi nadmorskou výškou, ale hustotou vzduchu. Vo vyššej polohe je vzduch redší. Motory nasajú menej kyslíka a vyvinú menší ťah, krídlo pri rovnakej rýchlosti vytvorí menší vztlak a vrtuľa či dúchadlo pracujú neefektívnejšie. Lietadlo preto musí nabrať vyššiu rýchlosť voči zemi — a na to potrebuje dlhší rozbeh.
Druhým činiteľom je teplota. Teplý vzduch je redší než studený, takže horúci letný deň pôsobí rovnako ako ďalšie stovky metrov nadmorskej výšky. Letci preto pracujú s takzvanou hustotnou výškou: udáva, v akej výške by sa lietadlo správalo za štandardných podmienok.
V 718 metroch nad morom je štandardná teplota približne 10 °C. Keď v Poprade ukáže teplomer 28 °C, je vzduch zhruba o 18 stupňov teplejší, než predpokladá norma. Podľa bežného leteckého pravidla to k hustotnej výške pridá okolo 120 stôp na každý stupeň — letný stroj v Poprade sa teda rozbieha, akoby stál na letisku vo výške približne 1 370 metrov nad morom. To je takmer dvojnásobok skutočnej polohy letiska.
Prečo Innsbruck vystačí s kratšou dráhou
Fyzika platí v Tirolsku rovnako. Rozdiel je v tom, že Innsbruck leží v úzkej alpskej doline, kde dráhu jednoducho nie je kam predĺžiť. Tam, kde letisko nemôže pridať metre, riešenie preberajú dopravcovia: znižujú vzletovú hmotnosť. Natankujú menej paliva a doplnia ho po medzipristátí, obmedzia náklad alebo v krajnom prípade počet cestujúcich.
Poprad mal pri rekonštrukciách opačnú možnosť. Letisko leží v otvorenej Popradskej kotline a miesto na dlhú dráhu tu bolo. Dlhšia dráha znamená menej obmedzení — a pre letisko, ktoré sa uchádza o charterové lety, je to podstatná konkurenčná výhoda.
Čo z toho má cestujúci z Popradu
Prakticky to znamená, že stroje typu Airbus A320 alebo A321 môžu z Popradu odletieť naložené aj v horúcom júli. To je dôležité najmä pre charterové lety k moru, ktoré štartujú s plnými nádržami na niekoľkohodinovú cestu do Turecka, Grécka či na Cyprus. Na kratšej dráhe by dopravca musel ubrať palivo, batožinu alebo sedačky.
Kombinácia výšky, dĺžky dráhy a horského okolia je zároveň dôvod, prečo Poprad patrí medzi najvyššie položené letiská v strednej Európe s pravidelnou dopravou. Podrobné technické parametre letiska nájdete aj na stránke o letisku.
Prečo na tom záleží
Dĺžka dráhy nie je len technický údaj v tabuľke. Určuje, aké veľké lietadlá na letisko doletia a s akou záťažou môžu odletieť. Práve 2 600 metrov v Poprade je dôvod, prečo sa odtiaľto dá lietať k moru priamo a bez medzipristátia — a prečo letisko dokáže prijať aj veľké nákladné stroje. Bez nich by Tatry zostali odkázané na Košice alebo Krakov.